Gruzínsko - Základné informácie

Oficiálny názov štátu: Gruzínska republika Oficiálny názov štátu po gruzínsky: Sak'art'velo respublika Rozloha: 69 700 km2 Počet obyvateľov: 4 693 000 Oficiálny jazyk: gruzínčina Hustota zaľudnenia: 64 obyvateľov/km2 Hlavné mesto: Tbilisi Mena: lari (1 lari = 100 tetri) Medzinárodné označenie vozidiel: GE Medzinárodná predvoľba: +995 Internetová koncovka: .ge Národná letecká spoločnosť: Georgian National Airlines Ďalšie mestá: Kutaisi, Rustavi, Batumi História a osobnosti Vznik štátu: V roku 1991 – vyhlásenie nezávislosti od Moskvy Štátne zriadenie: prezidentská republika Forma vlády: parlamentná demokracia Členstvo v medzinárodných organizáciách: OSN, SNŠ Gruzínsko má názov odvodený od gruzínskeho Gurz, ako sa pôvodne označovala východná časť krajiny. V neskorom staroveku sa na území dnešného Gruzínska nachádzali dve gruzínske kráľovstvá – Ibéria na východe a Egrisi na západe krajiny. Obe krajiny v rokoch 317 a 523 prijali kresťanstvo. Následne bolo toto územie pod priamym vplyvom Rimanov, Peržanov, Arabov a Turkov. Nasledoval „zlatý gruzínsky vek“ (11.-13. storočie), ktorý bol len krátko prerušený vpádom Mongolov (1236). Napriek kresťanskému charakteru štátu boli jeho predstavitelia tolerantní k moslimskému a židovskému obyvateľstvu. V ďalších storočiach bojovali o vplyv v regióne Osmanská ríša a Perzia. V 19. storočí sa stalo Gruzínsko súčasťou Ruska. Po prvej svetovej vojne, v rokoch 1918-1921, bolo Gruzínsko samostatné, až kým nebolo násilne opätovne včlenené do Sovietskeho zväzu – najprv v roku 1921 ako súčasť Transkaukazskej Federatívnej Sovietskej Socialistickej Republiky a od roku 1936 ako Gruzínska Socialistická Republika. Súčasťou ZSSR bolo Gruzínsko až do jeho rozpadu v roku 1991; v roku 1995 bol za gruzínskeho prezidenta zvolený bývalý minister zahraničných vecí ZSSR Eduard Ševarnadze. Dovtedy sa už vyhrotili aj rozpory v Abcházsku a Južnom Osetsku, kde separatistické hnutia, podporované Moskvou, dosiahli de facto nezávislosť od ústrednej vlády v Tbilisi. Nasledovala emigrácia gruzínskeho obyvateľstva z postihnutých oblastí – z Abcházska 250.000 a z Južného Osetska 25.000. V roku 2003 sa počas tzv. revolúcie ruží uskutočnil nekrvavý štátny prevrat, na čele ktorého stál M. Saakašvili, Z. Žvania a N. Burdžanadze. M. Saakašvili bol v roku 2004 zvolený za prezidenta Gruzínska. Mikheil Saakashvili (1967 - ) je súčasný Gruzínsky prezident. Vodca revolúcie ruží z roku 2003. Dávid IV Staviteľ (1073 – 1125) bol gruzínskym kráľom od roku 1089 do roku 1125. Je považovaný za najväčšieho a najúspešnejšieho vládcu Gruzínska. Vyhnal s krajiny seldžuckých Turkov. Historicky významné roky: 317: gruzínske kráľovstvo Ibéria prijalo kresťanstvo 523: gruzínske kráľovstvo Egrisi prijalo kresťanstvo 11. - 13. storočie: zlatý gruzínsky vek 1236: vpád mongolov 19. storočie: Gruzínsko sa stalo súčasťou Ruskej ríše 1918 - 1921: Gruzínsko na krátko získava samostatnosť a následne sa stáva súčasťou ZSSR 1991: Gruzínsko definitívne získava nezávislosť 2003: prebehla tzv. revolúcie ruží a Gruzínsko sa vydalo na cestu demokracie