Kirgizsko - Základné informácie

Oficiálny názov štátu: Kirgizská republika Oficiálny názov štátu po kirgizsky: Kyrgyz respublikasy Rozloha: 198 500 km2 Počet obyvateľov: cca 5 081 000 Oficiálny jazyk: kirgizština, ruština Hustota zaľudnenia: 25 obyvateľov/km2 Hlavné mesto: Biškek Mena: kirgizský som ( 1 som = 100 tyjinov) Medzinárodné označenie vozidiel: KGZ Medzinárodná predvoľba: +996 Internetová koncovka: .kg Národná letecká spoločnosť: Kyrgyzstan Airlines Ďalšie mestá: Osh, Džalal-Abad História a osobnosti Vznik štátu: 1991 vyhlásenie nezávislosti na ZSSR Štátne zriadenie: republika Forma vlády: prezidentská demokracia Členstvo v medzinárodných organizáciách: OSN, SNŠ, ESCAP, OIC Kyrgyzstan má názov odvodený od etnonyma Kyrgyz spojeného s apelatívom – stan označujúcim územie, teda "krajina Kyrgyzov". V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá. Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov do oblasti Ťan-šanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani a Ujguri. Roku 1855 sa Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do krajiny prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. Jeho zložitou úlohou v nasledujúcom období bude zvládnuť proces privatizácie, upevniť demokraciu, politickú slobodu, vyriešiť národnostnú otázku ako aj vzťahy zo susednými krajinami. Kurmanbek Saliyevich Bakiyev (1949 - ) je súčasný kirgizský prezident. Vodca revolúcie z roku 2005, ktorá zvrhla autoritatívny režim bývalého prezidenta Akajeva. Historicky významné roky: 6. storočie n.l.: Kmene v oblasti Kirgizska sa spojili a vytvorili Západoturecký kaganát 12. storočie: Nájazdy Mongolov spôsobujú sťahovanie kirgizského národa 1855: Územie krajiny sa postupne stáva súčasťou Cárskeho Ruska 1918: Krajina začlenená do ZSSR 1926: Vznik Kirgizskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky 1936: Vznik Kirgizskej sovietskej socialistickej republiky 1991: Osamostatnenie sa od Moskvy