Ubytovanie Hotel Le Tivoli
Pri výbere dovolenky v Maroku sme sa nechali ovplyvniť webovými snímkami jednotlivých hotelov. Voľba preto padla na hotel Le Tivoli a bola to skvelá voľba. Hotel tvoria 4 podkovité komplexy, jadálenský pavilón, samostaná reštaurácia pri bazéne a lobby, s bazénom uprostred hotela a to všetko v kvitnúcej záhrade! Neuveriteľne udržiavané exteriéry hotela niekedy vyrážali dych. Krík kvitnúcich strelícií pri vchode do ubytovacej časti nemá veľa hotelov. Ani kríkov zastrihnutých do tvaru lavičiek, či inak formované. A doslova pestrofarebný koberec kvetov vo vysokých kríkových "stenách". Medzi tým vysoké palmy (ktorých je absolútny zákaz výrubu), či kríky čínskych ruží, rôznych farieb. Jednym slovom 11 dní života v záhrade. Jediný tieň, ktorý nemožno opomenúť bol hluk, ktorý vydávalo vodné čerpadlo umiestnené na streche ubytovacieho traktu (v strede "podkovy"), čo jednému z nás nedovolovalo 1. noc spať, hoci sme mali za sebou nočný let (o ňom na inom mieste). Boli sme na izbe 3, a 2 z nás spali bez problémov, no ak turista je zvyknutý na úplné nočné ticho z domu, tak má problém. Je veľmi jednoduché riešenie, neprijmite izbu s číslom 07,08,09,10. Radšej si pýtajte izbu s koncovým dvojčíslim 11 a viac alebo do 06. Boli sme na izbe 3115, a tam žiaden hluk nebolo počuť. No aj na našej izbe sme si na ten monotonný zvuk zvykli a nevnímali ho. Číslo izby sme mali 3209. Tento handycap nám však vynahradil skvelý výhľad na Atlantic a na orientálne pátio z logie, ktorú má každá izba. Izba bola zariadená bežným mobiliárom typickým pre prímorské hotely, pochopiteľne bez kobercov, s TV, klímou. Tí, ktorí sa orientujú v kategorizácii hotelov mestských a plážových, ocenia kvalitu Le Tivoli hotela.
Služby Hotel Le Tivoli
Hotel má tenisové kurty, ktoré sme nevyužívali, lebo nehráme tenis, no pre záujemcov táto možnosť tu je. Bazén (25metrový) vyspádovaný, od 80 cm do viac ako 2 a pol metra na opačnej strane, a príjemnou hudbou äpesničky od 60-tych rokov do súčasnosti, arabské, polské a boli by aj slovenské, keby niekto animátorovi CD s našou hudbou doniesol a venoval. Hotel má vlastn obchod so suvenírmi, zmenáreň, ktorá síce má "otváracie hodiny" hoci je hneď vedľa recepcie, ale sme v arabskom svete a tak to vôbec neprekvapuje. Hotel má lobby bar, a restaurat s barom pri bazéne, kde donesú objednané nápoje, zmrzlinu, či obedové jedlo k bazénu, alebo na vonkajšie sedenie, či do vnútorných priestorov reštaurácie. (Pre info 3 skvelé kávy + 3 zmrzlinové poháre a fľaša minerálky v cene cca 120 dirhamov, čo je cca 12 €)
Strava Hotel Le Tivoli
Pri dovolenkách si zásadne vyberáme polpenziu. aj v tomto prípade. Raňajky sa podávali od 5.00 do 10.00 (nie presne od 5.00, aj keď je to delarované, ale do klasických 15 minút už môžete raňajkovať). Má to zmysel, lebo na válety sa chodí cca o 6.00 a tak stíhate stravu, ktorá sa v balíčkoch nedáva. Večera sa podávala od 18.30 do 22.00. Opäť sa stíha jedlo po skončení fakultatívnych výletov. A teraz k jedlu. V arabskom svete je nezmysel očakávať "slovenskú kuchyňu". Raňajky obsahovali arabský chlieb (tmavý), čerstvé a hneď z rána aj nahrievané bagety (veľké), ale aj malé, croisanty (zohrievané), sladké pečivové "slimáky", maslové guličky umiestnené v tanieri s ľadovou vodou, aby sa hneď neroztopilo, jahodový a marhuľový džem, mimoriadne chutný, niekoľko cestovinových šalátov, praženica (z prášku -bežne podávaná v hoteloch v Oslo, ale aj v Aucklande), varené vajcia, krúpová kaša a kakaom (náhrada za grisovú kašu), káva, čaj, mlieko a každý deň šťava z čersto vytlačených pomarančov, olivy, jeden druh syra a jeden druh salámy s olivami. Všetko v primeranom množstve na veľkých stoloch, bez akéhokoľvek obmedzovania. Iná vec je, ak sa na jedlo nahrnula celá skupina nemcov, ktorí odchádzali domov, potom sa pochopiteľne stalo, že jednoducho nebolo čo jesť, až pokým znovu nedoniesli ďalšie podnosy. Pripúšťam, žeto môže niekoho vyviesť z miery, najmä ak sú to prvé raňajky pobytu. No hneď na 2. deň bolo všetko v poriadku a do konca pobytu už vôbec nebol žiaden problém. Večera pozostávala s niekoľkých možných chodov. Niekoľko zelenivých či cestovinových šalátov, ryža na niekoľko spôsobov ( často síce studená) ,no mimoriadne chutná, kus kus, zemiaky, raz za čas hranolky. Každý večer ryba na iný spôsob a iný druh ryby, kuracie mäso, hovädzie, baranie, či jahňacie a 2 krát aj bravčové(!), čo je v arabskej krajine udivujúce. Polievky (najmä strukovinové) husté a s objavnými chuťami. Nie je bežné ponúkať k polievke plátky citrónu. Kapitola sama o sebe sú dezerty. ZÁKUSKY neuveriteľných úprav. Niektoré boli, ako umelecké dielo. Boli veľké a turisti si z nich brali lyžicou, alebo kliešťami (zákusok v tvare labute). A na dôvažok melóny, červené či biele alebo oranžové. Myslím, že pri takom sortimente si môže vybrať každý, kto nemá predsudky a chuť objavovať nové chute. Kuchyňa bola skvelá. Kurence, ktoré sa podávajú v týchto krajinách sú INÉ, ako brojlery, chované pre slovenský trh. V potravinách supermarketu mali mrazené kurence maximálne 1200g, väčšinou okolo 1kg a menej, nie ako u nás, kde sa takéto "holuby" predávajú do ZOO. Preto naporcované vyzerajú ako kosti potiahnuté kožou, no bolo si treba vybrať, alebo vziať si väčie množstvo.
Pláž, more a stredisko
K pláži sa šlo príjemnou prechádzkou okolo 8 minút. Prekvapením môže byť pre turistu, že slnečníky a lehátky majú jednotlivé hotely privátne. Voľne zakupiteľne, sú dosť ďaleko, a tak sme si ľahli na piesok, ktorý je mimochodom udržiavaný, a strážený motorizovanými policajtami, ktorí sa na štvorkolkách pohybovali po celý deň. V privátnych zónach slnečníkov a lehátok sme boli dva krát. Raz v zóne s holanskýcki a francúzskymi turistami a raz v zóne s ruskými turistami. Rozdiel bol zjavný. Prímorská časť Agadiru je ešte stále nedostavaná, no obchodíky s ochotnými predajcami, ktorí sa už stihli naučiť niekoľko slovenských slov, poznajú Bratislavu a Hamšíka, sú príjemné a majú slovákov radi. Sú to ich slová. Maročania sú milí a prívetiví ľudia, najmä ak sa k ním správame podobne.
Google - automatický preklad